Osamelosť nie je len pocit. Čo sa deje s naším telom, keď nám chýbajú blízki?

Stovky priateľov na sociálnych sieťach, pravidelné fotopríbehy z dovoleniek či desiatky správ v skupinových chatoch. A predsa niekedy nemáme komu úprimne povedať, ako sa máme. Hoci žijeme v dobe, keď sme prepojení viac než kedykoľvek predtým, čoraz viac ľudí zažíva osamelosť. Náš mozog totiž nepotrebuje nekonečný zoznam známych, ale pocit, že niekam patríme. A keď nám tento pocit dlhodobo chýba, môže to ovplyvniť nielen našu náladu, ale aj kvalitu spánku, mieru stresu či fungovanie imunitného systému. Prečo je pre nás blízky kontakt s ľuďmi tak veľmi dôležitý?

Skupina bola kedysi otázkou prežitia

Pretože len v nej ľudia dokázali spoločne uloviť potravu, ochrániť sa pred divokými zvieratami alebo sa postarať o deti. A hoci sa náš spôsob života odvtedy výrazne zmenil a dnes si už každý z nás dokáže zaobstarať potravu, ochranu či starostlivosť o deti sám, náš mozog stále vníma sociálne väzby ako zdroj bezpečia a ich nedostatok môže pre organizmus predstavovať zvýšenú záťaž. 

Osamelosť nevplýva len na psychiku

Keď sa cítime osamelo dlhodobo, náš mozog začne byť ostražitejší. Akoby nám hrozilo nejaké nebezpečenstvo, aj keď sa práve nič nedeje. Telo zostáva podvedome v strese.

A práve dlhodobý stres dokáže významne vplývať na fungovanie nášho imunitného systému. Dlhodobá osamelosť sa vo výskumoch spája so zmenami v regulácii zápalových procesov, ktoré sú súčasťou imunitnej odpovede organizmu. Neznamená to však, že kvôli osamelosti automaticky ochorieme. Skôr to potvrdzuje, že vzťahy s ľuďmi okolo nás majú významný vplyv na to, čo sa deje v našom tele.

A svoju úlohu v tomto zohráva aj spánok. Osamelosť sa môže podpísať na jeho kvalite. Hoci spíme rovnaký počet hodín ako zvyčajne, náš spánok môže byť nepokojnejší a ráno sa budíme unavení. Telo tak nemá ideálne podmienky na regeneráciu, ktorá je dôležitá aj pre správne fungovanie imunity.

Nepotrebujeme viac kontaktov. Potrebujeme lepšie vzťahy.

Byť občas sám je prirodzené. Každý z nás potrebuje chvíle, keď má pokoj od ľudí a čas len pre seba. Problém nastáva, keď je samoty viac, než nám vyhovuje a namiesto oddychu začneme pociťovať osamelosť. Ako si opäť vytvoriť pocit blízkosti a spolupatričnosti? Skúste tri jednoduché kroky:

Nie desať kamarátstiev, ale jedno. Vyberte si osobu, s ktorou sa chcete viac zblížiť. Dohodnite si s ňou pravidelnú kávu, prechádzku alebo telefonát. Blízkosť vzniká pravidelným kontaktom a nie stretnutím raz za rok.

Buďte tu pre niekoho. Pomoc druhému vám dá pocit, že ste preňho dôležitý. Skúste si preto vo svojom okolí nájsť niekoho, kto potrebuje malú pomoc a ponúknite mu ju. Niečo málo upratať, skočiť pre rožky či upiecť koláč. Drobnosti, ktorými sa ale nenecháte využívať.

Nepodceňujte ani malé kontakty. Krátky rozhovor so susedom, predavačkou či kolegom síce nenahradí blízke priateľstvo, ale pomôže vám cítiť, že niekam patríte a ste súčasťou komunity.

Večery nepatria len Harrymu Potterovi či Stephenovi Kingovi

Keď sa dni skracujú, čoraz viac nás to láka zababušiť sa pod deku, uvariť si čaj a pustiť si obľúbený film či otvoriť knihu. A hoci na takomto oddychu nie je nič zlé, ak sa z neho stane každodenný zvyk, môžeme postupne strácať príležitosti na stretávanie sa s ľuďmi. Čo keby sme preto tento november skúsili niečo iné? Namiesto ďalšieho „Musíme sa niekedy stretnúť“ konečne povedali: „Ideme zajtra na kávu?“